Investigatívny

S výrazom „investigatívny“ som sa vo svojom živote nestretávala skoro vôbec. Dnes je už tomu inak a o investigatívnej žurnalistike sa hovorí čoraz častejšie. Súvisia s ním udalosti, ktoré sa dejú na Slovensku.

Aká je základná definícia slova investigatíva? Slovník cudzích slov popisuje význam slova „investigatívny“ za „odhaľujúci nezákonnú činnosť, pátrajúci, vyšetrujúci“.  Z významu slova už len na prvý pohľad jednoznačne vyplýva, že ide o jasný existujúci jav, problém, ktorý sa týka úzkeho okruhu ľudí alebo širšej spoločnosti.

Objektivita, vytrvalosť, zmysel pre morálku a súcit pri sledovaní všetkých faktov, ktoré majú význam pre zistenie a určenie podstatnej pravdy, nestrannosť a etické štandardy, to sú hodnoty, ktoré by novinári v zmysle pravej a úspešnej investigatívnej žurnalistiky mali spĺňať. Mali by to byť bojovníci za určité zanedbávané a utláčané skupiny, ktoré nie sú schopné zastupovať svoje záujmy. Bojovníci za pravdu. Musí si stáť za svojím a niesť zodpovednosť za napísaný článok.  Na kvalitnú investigatívu by sa mal novinár pripravovať aj mesiace a mal by byť hlavne vytrvalý, pretože sa veľakrát zaoberá citlivými témami, ktoré môžu spôsobiť nával reakcií. Nápady na investigatívu sú všade okolo nás, v našej blízkosti. V súčasnej dobe je všade veľa problémov, ktoré sa dajú jednoducho, vecne, fakticky a objektívne spracovať. Nemusí stále odhaľovať najväčšie mediálne škandály, politické kauzy a problémy ekonomiky. Môže ohroziť nielen svoje osobné súkromie, ale aj kariéru. Zároveň však môže byť konkrétnejší a pre náročných príjemcov môže byť z hľadiska ich hladu po nie banálnych, ale po korektných informáciách oveľa osožnejší. Dobré, včasné a korektné informácie; to je minimálne polovica úspechu v boji proti neprávosti bez ohľadu na to, či má podobu krádeže, podvodu, alebo korupcie.

Spoločensky angažované investigatívne reportáže, odhaľujúce skutočné problémy ako politická korupcia, špinavé praktiky vo veľkých korporáciách, chudoba, násilie, nespravodlivosť a často dokonca prenasledovanie z rasových, kultúrnych a náboženských dôvodov upozorňujú na skutočné problémy, na ktoré by mali investigatívni novinári dostatočne upozorňovať a venovať sa im. Či už bude investigatíva úspešná, vo veľkej miere závisí od toho, či sa novinári dostatočne stotožnia s hodnotami zastávanými verejnosťou, či sa budú usilovať rozšíriť určité fakty dôležité pre jednotlivca, bez toho, aby tvrdili, že má v konečnom dôsledku pravdu.

Mediálna manipulácia

Médiá sú neoddeliteľnou súčasťou každého jedinca v sociálnej spoločnosti. Sú zdrojom informácii, ktoré nám pomáhajú ostať v kontakte s realitou a ovplyvňujú naše postoje či správanie. Úlohou médií však už dávno nie je len informovať. Médiá vytvárajú politickú realitu, sú kľúčové pri voľbách, referendách a akýchkoľvek otázkach, kde je možné ovplyvniť verejnosť. Politik bez mediálnej priazne nemá reálne šance na zvolenie a to čo nie je v médiách akoby neexistovalo. Médiá usmerňujú politickú debatu alebo priamo vytvárajú témy, ktoré považujú za dôležité, zatiaľ čo iné ignorujú. Navodzujú v spoločnosti atmosféru určitej reality, ktorú je takmer nemožné spochybniť. Ak by podobným spôsobom povedal niekto pre referendom o vstupe do EÚ, že je proti vstupu, zrejme by dodal apologetickú poznámku, ktorou by čiastočne ospravedlnil svoj postoj. Jeho konanie by vychádzalo z mediálnej atmosféry navodenej v spoločnosti, kedy zjavne všetci úspešní, múdri a vzdelaní sú za vstup do EÚ. Kto nie je, musí byt nevzdelaný a prízemný človek. Rovnakým spôsobom sa eliminuje kritika na témy, ktoré sa stali vnútornou súčasťou verejnej ortodoxie.

Ich možnosti sú však ďaleko širšie. Médiá vytvárajú v spoločnosti morálne štandardy – čo je dobré a čo zlé, čo je správne a čo nie, vravia nám čo máme čítať, koho máme obdivovať a koho zatratiť.

Mediálna vojna

Ten, kto má pod kontrolou médiá, ten môže manipulovať verejnou mienkou ako sa mu zachce. Niektorí tvrdia, že určitej zaujatosti nie je možné sa v spravodajstve vyhnúť.

Pri tvorbe politického spravodajstva by mali žurnalisti dodržiavať určité verejne známe zásady. Ide najmä o vecnosť, presnosť, úplnosť, spoľahlivosť, včasnosť a citovú neutrálnosť. Súčasným trendom spravodajských redakcií je však zamieňať správu, ktorá by sa mala tvoriť podľa vymenovaných zásad s publicistickým komentárom, pri ktorom žurnalista zaujíma vlastné stanovisko, vysvetlivky a poznámky k určitej aktuálnej udalosti alebo názoru. Využíva sa najmä pred voľbami, alebo v čase politických kríz, nakoľko patrí medzi najúčinnejšie formy ovplyvňovania recipientov, teda verejnej mienky.

Akékoľvek prekrútenie, ktoré nájdeme v správach spôsobuje vraj časový tlak, ľudské zlyhanie, obmedzené miesto, nedostatok času, nedostatok financií alebo ťažkosti so spracovaním komplexného príbehu do krátkej správy. Niektorí kritici tvrdia, že médiá sú senzáciechtivé a dotieravé. V skutočnosti sú však tiché a vyhýbavé. Vyhýbanie sa analýz a podstaty problémov – nespytujú ale konštatujú veci a javy a ticho ich akceptujú.

V dnešnej dobe sa nedá veriť médiám. Nie, že by sa im dalo veriť v dobe minulej, ale dnes je mediálna manipulácia snáď ešte horšia. Dnes je mediálna vojna. Našťastie máme slobodné médium s názvom internet, kde môžeme nájsť aj iné informácie, ktoré v iných médiách nenájdeme.  Preto hľadajme informácie z viacerých zdrojov a urobme si na základe nich svoj obraz. Dnes už nemôžeme veriť ničomu, okrem svojej vlastnej skúsenosti.

Mediálna manipulácia môže byť akokoľvek špinavá, akokoľvek silná, no pravda nakoniec zvíťazí.